|
Začína to na E a pomaly to ...
|
Pozornosť celého sveta sa v poslednom čase celkom prirodzene upínala na irackú katastrofu, riešenie jadrovej situácie v Severnej Kórei a volebné fiasko Georga W. Busha začiatkom novembra. Avšak uplynulý mesiac v Európe nebol o nič menej zaujímavý.
|
|
|
ČAKANIE NA ŠENGEN
|
Dňa 24. novembra 2006 sa v Košiciach konala medzinárodná konferencia na tému: Rozšírenie a dôsledky Šengenského režimu. Prinášame niektoré postrehy z nej.
|
|
|
Cez partnerstvo Ruska a ...
|
Tesne pred summitom Rusko – EÚ v Helsinkách sa Vladimír Putin podelil o svoje úvahy na tému vzťahov medzi Ruskou federáciou a Európskou úniou s čitateľmi renomovaných európskych novín, vrátane Le Monde a Financial Times. Preklad článku do slovenčiny nášmu mesačníku láskavo poskytlo veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku.
|
|
|
Summit NATO na ...
|
V Rige sa v dňoch 28. -29. novembra konal summit NATO. Štáty aliancie sa snažili zabetónovať vzťahy, ktoré boli poznačené hlbokými trhlinami v dôsledku udalostí v Afganistane. S každým dňom sa tam situácia len zhoršuje.
|
|
|
Od CIA sa očakáva ...
|
Vedenie viacerých európskych krajín vedelo o existencii tajných väzníc CIA v Európe. Najvyšší predstaviteľ EÚ pre oblasť zahraničnej politiky Chavier Solana tajil dôležitú informáciu, ktorá by mohla pomôcť vyšetrovaniu. Takéto informácie obsahuje projekt správy o činnosti CIA na území EÚ. Celá pravda ešte len čaká na svoje vysvetlenie – v Spojených štátoch sa začína búrlivý súdny proces. Ide o to, že hrôzou takýchto väzníc bol nútený prejsť celkom nevinný človek.
|
|
|
ZLOČIN A TREST
|
Saddám Husajn dostane povraz. Tento rozsudok, vynesený v Bagdade Najvyšším trestným súdom, rozdelil Iračanov, západných spojencov a dokonca samotných Američanov, ktorí "požehnali" procesu a kontrolovali jeho priebeh. Protivníci prezidenta Busha sú presvedčení, že verdikt vôbec nezaznel náhodou dva dni pred voľbami do Kongresu. A považujú to za nečestnú hru.
|
|
|
ŠTRASBURSKÉ ZÁPISKY
|
Ako nováčik neašpirujem na úplnu odpoveď na túto otázku, len sa delím o svoje dojmy. Po týždni strávenom v Štrasburgu som dospel k záveru, že ide o veľmi drahý a veľmi seriózny diskusný klub, na činnosti ktorého sa podieľajú nielen poslanci národných parlamentov jednotlivých krajín, ale aj hlavy štátov a ministri. Cieľom diskusie, ako som už spomínal, je vypracovanie odporúčaní, ktoré, pravda, najmä ak sa týkajú ostrých a protirečivých otázok –, sa spravidla neplnia. A dokonca sa ani poriadne nemedializujú.
|
|
|
Pochod gayov v Svätom ...
|
Jeruzalemský pochod gayov, nápad realizácie ktorého zburcoval Izrael, prebehol o dosť pokojnejšie, než sa očakávalo. Vzorec kompromisu sa ukázal jednoduchý: gayovia a lesbičky oslavovali na mieste ohradenom od nezúčastnených a ich náboženskí protivníci sa zatiaľ modlili v synagógach. Polícia zostala neutrálna a zatkla len malý počet provokatérov, ktorí sa objavili na obidvoch stranách.
|
|
|
“PRIŠIEL K NÁM CIRKUS...
|
Keď sa povie cirkus, niekomu sa v hlave možno vynoria obrazy z Felliniho filmov – sprievod klaunov, žonglérov, akrobatiek, zvierat a, samozrejme, muzikantov, podmanivá hudba, pestrý dav, pripomínajúci karnevalový sprievod. Niekomu sa vybavia vlastné spomienky z útleho detstva na ten slávnostný deň, keď ho rodičia vzali do cirkusu.
|
|
|
ZISK Z PODVEDOMIA
|
Všimla som si, že účastníci kurzu sa začali meniť. Zo začiatku boli vystresovaní, nervózni, hádaví, ale po niekoľkých sedeniach začali na mňa pôsobiť, ako keby boli mimo. Nevnímali okolie, s nikým sa nerozprávali, boli skôr zahĺbení do seba. Niektorí začali prinášať školiteľom rôzne dary a podporovať ich aj finančne
|
|
|
Predsudky a strach pred ...
|
Piatok pripadajúci na 13. deň v mesiaci naozaj nemožno považovať za bežný deň. Je dokázané, že v tento deň sa do londýnskych nemocníc dostáva o 50 % viac pacientov ako priemerne za týždeň.
|
|
|
PRÁCA NA DOMA
|
Dvadsať miliónov Američanov a štyri milióny obyvateľov západnej Európy uprednostňuje vykonávanie práce na svojom domácom počítači. Tieto čísla pôsobia takmer nereálnym dojmom. Napriek tomu je práca na diaľku (alebo telepráca) javom, ktorý sa v našich životoch začína čoraz rýchlejšie udomácňovať.
|
|
|
PRECÍZNI HOLANĎANIA ODSTRÁ...
|
"Typická chyba cestných inžinierov spočíva v tom, že keď sa s cestou začínajú nejaké problémy, vždy sa snažia dodať niečo navyše," vysvetľuje Monderman. "Podľa môjho názoru, v takýchto situáciách je skôr lepšie niečo ubrať."
|
|
|
AKÉ BUDE ĽUDSTVO V ROKU ...
|
Britský vedec si trochu zateoretizoval a nazrel do budúcnosti. Uvidel v nej dvojmetrových ľudí jedinej rasy s kávovou farbou pleti, dožívajúcich sa 120 rokov. Objavil nebývalý rozkvet ľudstva v roku 3000. A uvidel aj rozdelenie ľudstva na dva druhy – intelektuálnu elitu a proletárov-goblinov.
|
|
|
PAPIEROVÝ OTEC NAHRÁDZA ...
|
"Kam chceš dnes zobrať ocka, Logan?" pýta sa Mary syna. "Do kina", odpovedá chlapec. Jeho starší brat zase oblieka papierového ocka do červeného svetra, nasadí mu šiltovku a potom sa spolu s ním ide na baseball.
|
|
|
MY S NIMI VYBĚHNEME!
|
Zatím ještě nevím zcela přesně, kdo jsou oni a kdo jsme my. Avšak cítím, že s nimi vyběhneme (rus.: "My objebiom ich!"). Nejprve začneme pěkně zlehka, potom čím dál, tím více a více. My jsme už vlastně začali, ačkoliv si to sami ještě ne uvědomujeme.
|
|
|
SAMOVRAHOVIA
|
… Najviac zo všetkého neznášam Yankeeov. Isteže, bývajú všelijakí, ale na susednom sedadle sa rozvalil stopercentný, čistokrvný Yankee. Taký ozembuch, približne tridsaťročný, s hranatou sánkou a porcelánovými očami.
|
|
|
ČO BUDE PO PUTINOVI
|
Obraz Ruska, ktorý sa dnes vytvára pre bežných konzumentov európskych správ, pozostáva z niekoľkých výrazných znakov. Je to ropa a plyn, je to už dostatočne v Európe populárny prezident Putin a sú to bulvárne správy o nesmiernom bohatstve ruských oligarchov.
|
|
|
|
Začína to na E a pomaly to zabíja polovicu Európy
Pozornosť celého sveta sa v poslednom čase celkom prirodzene upínala na irackú
katastrofu, riešenie jadrovej situácie v Severnej Kórei a volebné fiasko Georga
W. Busha začiatkom novembra. Avšak uplynulý mesiac v Európe nebol o nič menej
zaujímavý.
Maďarsko oslávilo päťdesiate výročie krutého potlačenia vlastnej demokracie
zástupmi sovietskych tankov protestmi proti vláde, ktorú si samo zvolilo.
Dôveryhodnosť vlády v Taliansku klesla na úroveň Botswany a jeho premiér Romano
Prodi, ktorý iba pred šiestimi mesiacmi vytrhol moc z rúk svojho, všetkými
nenávideného a vysmievaného predchodcu Silvia Berlusconiho, sa ocitol na hranici
dôveryhodnosti. Minister vnútra Veľkej Británie, v rámci privítania Bulharska a
Rumunska v Európskej únii, obmedzil pracovné možnosti pre občanov týchto krajín.
Invázia do Iraku je, samozrejme, tragédiou. A predsa je pravdepodobné, že Irak
nebude v budúcnosti historikmi považovaný za hlavný politický prehmat uplynulého
desaťročia. Toto pochybné prvenstvo mu celkom reálne môže vyfúknuť udalosť,
ktorú väčšina obyvateľstva doteraz považuje za veľkú výhru - vytvorenie eura.
To, čo môžeme dnes pozorovať nielen v Taliansku a Maďarsku, ale aj v iných
krajinách východnej a južnej Európy, ktorých ekonomika je porovnateľne slabšia,
nie je nič iné ako začiatok konca európskeho projektu. A ak vrcholným bodom
európskej integrácie ostane projekt ako euro, dejiny určite ukážu, že táto
udalosť bude mať oveľa vážnejšie dôsledky než akékoľvek udalosti na Blízkom
východe.
Čo má však euro spoločné s maďarskými a talianskymi politickými nepokojmi? A ako
sa dajú finančné problémy technokratického charakteru porovnávať s morálnou a
humanitnou katastrofou, ktorá postihla Irak? Na tieto otázky existuje len jedna
jasná odpoveď: demokratická samospráva alebo, presnejšie, jej odmietanie ľuďmi.
Príčinu udalostí, ktoré sa dnes odohrávajú vo východnej a južnej Európe, treba
hľadať v časoch, keď prebehla transformácia Európskej únie zo spolku
demokratických štátov na svojrázne nadnárodné finančné impérium, v rámci ktorého
sa najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú životy občanov EÚ, vymkli spod
kontroly demokratického procesu.
Talianska vláda balansuje na hranici rozpadu, pretože seňor Prodi žiada o
zvýšenie daní a skrátenie rozpočtu, čím by sa vyhovelo požiadavkám komisára EÚ
pre menové záležitosti Joaquína Almuniu, ktoré zase vyplývajú z Maastrichtskej
zmluvy. Čo sa týka Maďarska, nepokoje tam vypukli už pred takmer dvoma mesiacmi,
keď maďarský premiér vyjadril svoj pohŕdavý postoj voči demokracii verejným
vyhlásením, že "klamal - klamal ráno, dňom i nocou" o zvýšení daní a skrátení
rozpočtu, ktoré sľuboval tomu istému Almuniovi pred poslednými voľbami. Ako
vysvitlo po voľbách, sľuby Bruselu boli pre maďarskú vládu dôležitejšie ako
sľuby vlastnému národu. Maďarsko následne ukrátilo svoj rozpočet o 7 percent,
čo môže mať o dva roky porovnateľný efekt, ako keby Veľká Británia kompletne
zastavila financovanie národného systému zdravotnej starostlivosti. Pričom je
pozoruhodné, že Maďarsko bolo nútené urobiť to na základe spomínanej
Maastrichtskej zmluvy a pritom ešte ani nebolo vpustené do eurozóny.
Maďarsku alebo hociktorej inej krajine z "nových európskych" v dohľadnej
budúcnosti neostali takmer žiadne šance na vstup do eurozóny. To však bolo
jasné už v lete, kedy bol odmietnutý prístup Litve a Estónsku na základe nejakej
nepodstatnej formality. Vo Veľkej Británii si toto rozhodnutie Európskej únie
málokto všimol, ale vo východnej Európe vyvolalo búrlivé diskusie. Fakticky to
znamenalo, že krajiny pristupujúce do EÚ by mali naďalej vykonávať ekonomickú
politiku podľa diktátu Bruselu a Frankfurtu, ale pritom si nerobiť nároky na
výhody, ktoré by im mohlo poskytnúť využívanie jednotnej meny.
Takáto asymetria moci má na Východe za následok stupňujúce sa rozčarovanie -
nielen nad Európskou úniou, ale aj nad samotnou koncepciou parlamentnej
demokracie. Ekonomický efekt toho, že stredná Európa bola prinútená vykonávať
prísnu antiinflačnú politiku, vyvinutú pre krajiny eurozóny s ich zrelým
demokratickým režimom, sa odrazil predovšetkým na znížení vnútorného dopytu a
náraste nezamestnanosti v novoprijatých krajinách. Práve táto nezamestnanosť
vyvolala mohutný prílev pracovnej sily zo strednej Európy. A tento prílev zas
vyprovokoval Veľkú Britániu k nepriateľskej a sebaobrannej rétorike namierenej
proti bulharským a rumunským prisťahovalcom.
Maastrichtská zmluva de facto urobila z Východoeurópanov druhotriednych ľudí a
uvedomenie si tohto faktu začína prinášať svoje horké politické plody v celej
východnej časti Európy. Avšak skôr, ako sa začneme rozhorčovať nad
nespravodlivosťou vo vzťahu k východnej Európe, zamyslime sa nad obyvateľmi
starej Európy, tými ľuďmi, ktorí by sa mali zaraďovať do "privilegovanej triedy"
plnoprávnych členov eurozóny.
Rozpočtovú krízu v Taliansku sa možno podarí odvrátiť a Prodiho vláda sa možno
ešte niekoľko mesiacov udrží pri moci. Ale akonáhle začnú byť obrovské dane
zavedené premiérom pre Talianov neúnosné, ekonomika krajiny celkom určite opäť
skĺzne do recesie. Navyše, s nárastom nezamestnanosti, ktorý začne hneď v prvých
mesiacoch budúceho roka, Taliansku prakticky neostanú šance vyriešiť aspoň jednu
zo svojich reálnych ekonomických úloh. Taliansko dnes potrebuje konkurenciu,
privatizáciu neefektívnej štátnej infraštruktúry, liberalizáciu finančného
systému a reformu pracovného zákonodárstva. Aj pri rýchlom raste ekonomiky sa
takéto reformy uskutočňujú ťažko. Ak však stagnuje alebo sa zhoršuje, je to
úplne nemožné.
Ale to ešte nie je všetko. Kým v Taliansku si ľudia uťahujú opasky, v Nemecku sa
uskutočňuje najprudšie zvýšenie daní za jeho celú najnovšiu históriu - ak nie v
dôsledku priameho tlaku EÚ, potom v súvislosti s podriadením sa tým istým
podmienkam Maastrichtskej zmluvy. Finančné krízy, ku ktorým zároveň dochádza v
Taliansku, Nemecku a východnej Európe, prakticky urobia budúci rok "strateným"
pre eurozónu, ktorá začne ekonomicky ďaleko zaostávať za Amerikou, Veľkou
Britániou a Japonskom.
Ešte hrozivejšia je však dlhodobá perspektíva, ktorá môže mať aj oveľa vážnejšie
následky. V určitej chvíli ľudia v Európe pochopia, že v politickom systéme,
ktorý ich navždy zaraďuje do svetovej "skupiny zaostávajúcich" a ktorý sa zrejme
nebude dať zmeniť hlasovaním ani žiadnymi demokratickými procesmi, niečo
nesedí...
Podľa The Times
chelemendik.sk - Začína to na E a pomaly to zabíja polovicu Európy
|
