Hlavnou udalosťou posledných dní sa stala diskusia o osude popredných valút – predovšetkým dolára. Status eura nečakane vzrástol. Dolár akoby pocítil zníženie záujmu o seba a prudko klesol. Aká valuta zaujme jeho miesto?

Najdôležitejšie slová za celý minulý týždeň povedal laureát Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorý sa preslávil vďaka kríze Paul Krugman.

„Dobré správy pre svetovú ekonomiku – to sú zlé správy pre dolár.“ Pravdaže, Krugman bol známy aj pred krízou – len tak z ničoho nič Nobelovku dávajú len zriedka kedy. Ale prevláda názor, že bol jedným z mála, kto predpovedal súčasnú krízu. Preto jeho slová teraz všetci počúvajú veľmi pozorne – o to viac, že autorita niekdajších ekonomických guru bola podkopaná krízou. Napríklad, bývalá hlava amerického FRS Alan Greenspan, slova ktorého mohli kedysi za niekoľko hodín zmeniť stav svetovej ekonomiky, sa teraz snaží byť ticho – neraz sa priznával, že nečakal takúto krízu.

Formálne boli Krugmanove slová celkom optimistické – povedal, že voľný pád americkej ekonomiky skončil a začína stabilizácia.

Spravil však veľmi zlú prognózu budúcnosti americkej valuty. Podľa jeho názoru, nedávny dopyt na dolár bol dočasne nafúknutý krízou.

Naozaj, investori nechápuc, čo sa deje, zbavujúc sa padajúcich surovinových burzových tovarov, predovšetkým ropy, nakupovali doláre, na ktoré boli zvyknutí. Neostávalo im nič iné, ako veriť v americkú ekonomiku, ktorá zatiaľ ešte môže vytiahnuť z krízy svetovú ekonomiku.

Podľa názoru laureáta sú však dobré správy pre svetovú ekonomiku zlými správami pre dolár.

Je celkom možné, že má pravdu. Oživenie ekonomiky privedie k zväčšeniu spotreby ocele, hliníka a ropy a ceny na nich stúpnu a investori sa budú zbavovať dolárov, majúc na pamäti, že sú málo čím kryté, keďže vláda USA v čase krízy aktívne využíva tlačiarenský lis.

Teraz sa dá len ťažko povedať, či valutových špekulantov ovplyvnia Krugmanove slová alebo nie. Navyše, takéto prognózy najčastejšie fungujú v dlhodobej perspektíve. Ale fakt zostáva faktom – americká valuta na konci týždňa výrazne zlacnela.

Dolár sa vo štvrtok prudko prepadol. V piatok pád pokračoval. Druhá obľúbená valuta Rusov – euro – vo štvrtok a v piatok stúpla. Pravda, tvrdiť, že tak to bude navždy sa nedá – nedávno bola situácia, keď dolár s euro spolu padali alebo rástli. Preto dávať do protikladu tieto dve valuty navzájom zatiaľ netreba.

Tento týždeň však v Rusku nečakane vznikla diskusia, ktorá sa ukázala byť dosť symbolická.

Najprv denník Vedomosti s odvolaním sa na informácie výkazy Centrálnej banky Ruska napísali, že po prvý krát podiel eura (47,5%) v medzinárodných rezervách krajiny prevýšil podiel dolára (41,5%).

Na druhý deň po publikácii zástupca predsedu Centrálnej banky Alexej Uľukajev označil túto správu za technickú chybu, tvrdiac, že dolárov je v štruktúre medzinárodných rezerv predsa len viac ako eur.

Predtým by sa táto správa ani nemusela dostať za hranice odbornej ekonomickej komunity, teraz sa jej však ušlo nečakane veľa pozornosti. Vznikla diskusia, v ktorej sa rozoberal rozdiel medzi „hrubými medzinárodnými rezervami“ a „čistými valutovými rezervami. Používali sa také výrazy ako „valutové intervencie“, „prostriedky suverénnych fondov.“ Obzvlášť hrozivo v tomto kontexte znel pojem „Fond národného blahobytu“. Akoby sa s ním dialo čosi nepochopiteľné, čo ovplyvní náš súkromný blahobyt.

O správe sa rozprávali ľudia vôbec neznalí ekonomiky – ja osobne som musel veľmi veľa krát odpovedať na strašidelné otázky: „Čo to znamená? Treba kupovať eurá? Dolár zomrie? Vláda sa ho zbavuje?“

Musím sa úprimne priznať: odpovede na tieto otázky teraz nepozná niekto. Dokonca aj vážený laureát Nobelovej ceny hovorí výlučne v podmieňovacom spôsobe.

Vzniká však dojem, že globálna ekonomika sa začína rozpadať – všetky krajiny sa pokúšajú dostať z krízy samostatne, keďže nádej na efektívnosť celosvetových rozhodnutí nezostáva. Summit G20, ktorý sa uskutočnil s veľkou parádou v Londýne na začiatku apríla, bol akosi veľmi rýchlo zabudnutý. Napríklad, o sľubovanej reforme takých medzinárodných inštitúcií ako MMF alebo Svetová banka nič nepočuť. Zrejme preto si ruská vláda potichu začína vytvárať svoj vlastný regionálny MMF.

Jediné, čo zatiaľ zostalo spoločné – to je ešte stále globálna medzinárodná valuta. Zatiaľ nás spája dolár a myšlienky naň. Napríklad to potvrdzuje štatistika návštevnosti príspevkov na portáli denníka Vzgľad – články a správy o zmenách hodnoty valút vyvolávajú obrovský záujem.

Občania, nedostávajúc zreteľné signály od úradníkov a ekonómov o tom, ako sa majú dostať z osobnej finančnej krízy, začínajú budovať svoju vlastnú stratégiu na základe tých najrôznorodejších informácií. Práve preto správa o tom, že z pohľadu Centrálnej banky sa euro údajne stalo dôležitejšie ako dolár, vyvolala taký záujem.

Všetko to naozaj môže pre dolár skončiť zle. Ak ľudia prestanú veriť v silu kultového zeleného papierika, jeho miesto zaujme iný papierik. Napríklad nedávno prezident Ruska Medvedev vyhlásil, že bude presadzovať myšlienku zavedenia novej medzinárodnej rezervnej valuty namiesto dolára. Pripomeňme, že s takýmto návrhom po prvý krát prišiel na summite G20 v Londýne. Túto iniciatívu vtedy podporila Čína, na konkrétne kroky však neprišlo.

Mimochodom, ten istý Paul Krugman pripomenul tento týždeň, že vláda Číny naďalej hovorí o nevyhnutnosti nahradenia dolára. Bohužiaľ sa nezmienil o tom, čo by podľa jeho názoru malo dolár nahradiť.

Ja osobne verím v euro. Európska ekonomická politika vyzerá vyváženejšie – prinajmenšom, status eura ako valuty pre rozličné nezávislé štáty neumožňuje európskej Centrálnej banke ho emitovať v nekontrolovateľných množstvách.

Podpisovať sa krvou pod touto prognózou sa však nebudem – zatiaľ nie som laureát Nobelovej ceny.

vz.ru