Protivníci USA sú na tom ešte horšie

2010-09-10 (23:41)

Conrad Black

Úpadok zažívajú všetky veľmoci

Stalo sa otrepaným stereotypom hovoriť o tom, že USA zažívajú úpadok. Prirodzene, je to tak, ale tento proces nie je nezvratný a okrem toho, krajina už zažila takúto situáciu aj pred tým. Už bola v úpadku, keď Watergateský škandál zahubil celkom úspešného prezidenta a dlhotrvajúca a nákladná vojna vo Vietname sa neslávne skončila na pristávacej plošine pre vrtuľníky na streche amerického veľvyslanectva v Saigone.

Ale prešlo 15 rokov a Spojené štáty naďalej mali unikátne postavenie - jedinej superveľmoci na svete. Dokonca ani Rímska ríša sa nemohla pochváliť takou veľkosťou, hoci jej súperi – Perzská ríša a Čína sa nachádzali príliš ďaleko (na rozdiel od ich súčasnej polohy) na to, aby jej spôsobovali závažné znepokojenie.

Neobyčajné je v súčasnosti to, že v úpadku sa nachádzajú všetky veľké veľmoci s výnimkou Číny – pričom posilnenie tejto krajiny prinajmenšom z jednej tretiny pozostáva z podvodného PR-u. Vďaka takémuto PR-u sa vždy darilo lákať na svoju stranu dôverčivých a ľahkoverných ľudí na Západe, čo úspešne robili Hitler, Stalin a predvojnové Japonsko. Západnej Európe sa nepodaril ostať jedinou a konzistentnou silou. Lisabonská zmluva sa sotva vlečie а noví lídri federatívnej Európy sú natoľko bezfarebné osobnosti, vyberané vďaka svojej neškodnej hanblivosti, že dokonca ani 5 percent Európanov si nevie spomenúť na ich mená.

Európa utrpela v dôsledku ekonomickej krízy väčšiu ujmu ako USA. Uviazla v iluzórnej rétorike (prevažne vo francúzskom jazyku), prezentujúc sa ako prízračný, sociálne orientovaný variant „kovbojského kapitalizmu“. Podobá sa to na dávne, ale nepravidelné hľadania tretej cesty medzi socializmom a kapitalizmom, ktorými sa zaoberali pápeži. Je to márny pokus vytvoriť taký ekonomický systém, ktorý by vyhovoval večne sústrednej na svoje rozmary Európe ašpirujúci na svetskú zdvorilosť.

Rusko - to je faloš a samý klam. Množstvo jeho obyvateľstva rýchlo klesá a trpí chronickým alkoholizmom. Ruský štátny systém moci je autoritárny, skorumpovaný a nachádza sa v úzkom spojenectve so svojimi chránencami, ktorí získali monopolové koncesie a odvďačujú sa svojim vládcom neslušnými dividendami. S výnimkou niektorých konkrétnych oblastí v zbrojárskom priemysle, kde z čias ZSSR zostali aké-také technické poznatky a skúsenosti, ruský priemysel naďalej vädne a jeho ekonomika takmer úplne závisí od exportu nerastných surovín, predovšetkým ropy. Rusko nedokáže nič efektívne vyrábať a ceny na suroviny sú vždy nestále.

Japonsko, ktoré iba pred dvadsiatimi rokmi sa tvárilo ešte sebavedomejšie, ako dnes Čína, tvrdiac, že predbehne Ameriku v ekonomike, dnes zlenivelo, stalo sa neobratným a starým. Jeho nová vláda je dokonca ešte viac sebavedomá, rozpustilá a nekompetentná ako washingtonská. A velebenú japonskú genialitu v popredných odvetviach modernej výroby neprestajne nahlodávajú a kompromitujú početné problémy s kvalitou produkcie v spoločnosti Toyota. Došlo k tomu krátko po tom, ako sa stala celosvetovým výrobcom áut číslo jedna, predbehnúc korporáciu General Motors, ktorá po krátkej pauze, súvisiacej so zmenami v Kapitole 11 (kapitola Kódexu USA o bankrote, pripúšťajúca reorganizáciu s využitím zákonom USA o bankrote – pozn. prekl.), sa môže zbaviť nepríjemného dlhu a začať proces ozdravovania. Japonsko sa jednoducho ide roztrhať, snažiac sa na jednej strane obrodiť alianciu s USA a zároveň sa čo najviac od Ameriky vzdialiť, aby ulahodilo Číne.

Teraz je ako nikdy jasné, že Čína manipuluje so severokorejskou jadrovou hrozbou, aby vystrašila Japonsko, Južnú Kóreu, Tajvan a Indonéziu. Otočenie sa USA o 180 stupňov v otázke protiraketovej obrany a odmietnutie nakúpiť stíhačky piatej generácie F-22 Raptor priviedlo k zosilneniu pokušenia pre Japonsko. Ak vystúpi z aliancie s USA a dá sa dohromady s Čínou, s Japonskom ako silnou veľmocou bude koniec.

India - to je veľká veľmoc v zárodku, ktorá zaostáva za Čínou približne o desať rokov, pokiaľ ide o budovanie kapitalistickej ekonomiky, ale jej prednosťou je dostatočne demokratický a čiastočne fungujúci právny systém. Jej vplyv bude silnieť, ale ďaleko za hranice regiónu siahať nebude – dokonca ani nepokryje celý Indický oceán.

Posilňovanie Číny tiež nie je bezhraničné. Naďalej má 900 miliónov roľníkov, ktorí žijú rovnako ako pred tisícami rokov. Polovica obyvateľstva je takmer alebo úplne zbavená medicínskej starostlivosti, vzdelávanie a ostatné sociálne služby sú distribuované po krajine nerovnomerne a dosť biedne. Prekvitá tam korupcia a závažné prežitky direktívnej ekonomiky naďalej prežívajú a prekvitajú.

Prevláda názor, že HDP krajiny rastie vždy, keď vláda schvaľuje nejaké výdavky alebo investície, a nie vtedy, keď sa rozhodnutie realizuje v praxi. Paralelné ukazovatele, také ako výroba elektrickej energie, nezodpovedajú tempu ekonomického rastu do tej miery, do akej sa to deklaruje. Nie je jasné, či čínske obyvateľstvo bude kupovať tie spotrebné tovary, ktoré sa už dnes neexportujú. A hoci v Číne sú dnes nazhromaždené obrovské valutové rezervy, jej finančný systém je oveľa menej transparentný ako japonský vo chvíli, keď sa táto krajina pred dvadsiatimi rokmi ponorila do močiaru stagnácie. А nátlaková politika, ktorej cieľom je zadržiavanie rastu obyvateľstva, vedie k jeho starnutiu.

Čína uskutočnila jednu s najväčších ekonomických modernizácií v svetových dejinách, ale táto krajina nie je bohatá na prírodné zdroje alebo nejaké zvláštne talenty a schopnosti (hoci vysokoškolské vzdelanie tam robí veľké pokroky). Okrem toho, v Číne dominuje štátny sektor a sotva má zmysel dúfať v to, že časom ukáže lepšie výsledky ako ostatné krajiny s tradičnou centralizovanou a plánovou ekonomikou. А Spojené štáty sa už začínajú zriekať exportu miliónov pracovných miest a lacných, ale často závadných tovarov o hodnote miliónov dolárov.

Veľké veľmoci sa teraz podobajú na vlastné valuty. Je možné ich kvantitatívne zmerať iba vo vzťahu jednej druhej. Ani jedna z najdôležitejších valút objektívne nie je silná, s výnimkou čínskej – a aj tá sa chvastá svojou silou len na základe neoverených vyhlásení a prognóz.

Obamova administrácia mala ponurý a pochmúrny rok, keď jej kládli odpor hocijakí odpadlíci medzinárodného despotizmu, aj napriek vystretej ruke (Irán, Severná Kórea, Venezuela, Kuba). Čína mala voči nej zhovievavý a pohŕdavý postoj, Rusko na ňu odvážne a drzo útočilo ako bojový kohút. V snahe brániť mier na Blízkom Východe a zároveň popierajúc dohody s Izraelom o osadách, Amerika celkom zaslúžene utrpela fiasko.

Obama

Administrácia drží krajinu a svet v úplnej nevedomosti ohľadne toho, akým spôsobom sa chystá znižovať šialený deficit štátneho rozpočtu a mierniť zúrivú prácu tlačiarenského lisu a vyhnúť sa pritom drvivej recesie a/alebo neudržateľnej inflácii.

Na vnútornom fronte narobila veľkú paseku v systéme zdravotníctva a nechala sa celkom pohltiť búrlivými fantáziami Ala Gora ohľadne globálneho otepľovania. (Kvôli tomu sa prezident preháňal po Kodani ako jednoruký falšovateľ mincí, pokúšajúc sa získať vďaku za sľub dávať 100 miliárd dolárov ročne ako kompenzáciu Mugabeovi, Chávezovi, autorom sudánskej genocídy a Číne.

A čínsky premiér sa zatiaľ samoľúbo prechádzal po dánskom hlavnom meste podobne ako Douglas MacArthur, ktorý rozohnal „bónusovú armádu“ vojnových veteránov, ktorí prišli na protestnú demonštráciu a rozprával o osudovom líderstve Číny. Zároveň preukázal ašpiráciu na pozíciu lídra v skupine 77 uchádzačov o kompenzácie (ako najväčší na svete znečisťovateľ atmosféry emisiami CO2).

Aj napriek tomuto príšernému roku plnému chýb a až groteskného amatérstva, nádej predsa len zostáva. Prezident všetko spravil dobre v Afganistane a zrejme, iróniou osudu, bude úspešným vojnovým prezidentom. Posiela vojenskú pomoc na Tajvan a konečne sa stretáva s Dalajlámom ignorujúc čínske protesty.

Obama - to nie je Clinton, s jeho dobrodružnými a protirečivými zmenami kurzu. A ak sa postaví seriózne voči morským vrtom a jadrovej energii; ak zdaní finančné operácie a efektívnu spotrebu energie, neškrtiac pritom zisky; ak prejaví určitú finančnú zdržanlivosť, pristane na rozumný kompromis v otázkach zdravotníctva, zriekne sa obchodovania s kvótami na emisie skleníkových plynov, ktoré sa vedie podľa princípu detskej hry „peňaženku alebo život“; ak obnoví spojenectvo s Európou a plesne vystretou rukou po bradatej iránskej tvári – pričom poriadne, ešte sa môže stať úspešným prezidentom. Európa, Japonsko a (vďaka Georgovi Bushovi) aj India – to sú prirodzení spojenci Ameriky. А Rusko dá tomu, kto mu ponúkne najvyššiu cenu – ak s ním bude zaobchádzať zdvorilo. А ak správne a zreteľne zadefinujeme záujmy USA a Číny, ukáže sa, že medzi nimi vôbec nemusí nutne existovať antagonizmus.

V prípade vyváženého postavenia Ameriky vo svete, o tri roky sa Irak, Afganistan a Pakistan pokojne môžu premeniť na krajiny, kde existuje rozumné rozdelenie moci a pôsobia sympatizujúci voči Západu svetskí vládcovia. Ak nemáme počítať pád železnej opony, bude to najväčšie regionálne víťazstvo strategického merítka od chvíle, keď prezident Truman úspešne ubránil Južnú Kóreu.

Amerika sa zdá by slabá, ak ju porovnáme s tým, aká by mala byť; ale chvalabohu, nie v porovnaní so svojimi súpermi.

Zdroj: National Review, inosmi.ru

Zaujímavé komentáre čitateľov portálu inosmi.ru:

yzverg: Dokonca ani Rímska ríša sa nemohla popýšiť takou veľkosťou
19/02/2010, 02:20

Hm... u nás si Rímske impérium predstavujeme trochu inak. A vôbec, mám chuť pripomenúť Američanom slová prezidenta Johna Adamsa, nástupcu G. Washingtona: “Pamätajte, demokracia nikdy netrvá dlho, rýchlo devastuje, vyčerpáva a likviduje samu seba. Ešte neexistovala ani jedna demokracia, ktorá by nespáchala samovraždu.“

Teatro: autor mentálne onanuje
19/02/2010, 01:01

Článok je určený tupému americkému konzumentovi... Je to už príliš čudné, naokolo sa objavuje stále viac dôkazov, že Američania NIE SÚ SUPERĽUDIA, ktorých všetci milujú, ale obyčajní upíri, ktorých všetci chcú vyhnať, zabudnúť na nich alebo ich zabiť. Je treba nejako rozptýliť desivé pochybnosti – a tu sa našiel pisálek, ktorý nič neanalyzoval a jednoducho tupo nakydal na všetkých... A potom, veľmi spokojný sám so sebou, ukľudniac seba aj čitateľov, začal v duchu mentálne onanovať – vraj, veď my sme aj tak najlepší, a aj tak všetko u nás bude the beeeeeeeeeeeeest. Nič už u vás nebude lepšie... Amerika, prestaň sa tváriť, že si ešte nažive!

KUZMIN.179:(bez názvu)
19/02/2010, 11:17

Skrátka, Amerika nie je na tom tak zle, a všetci naokolo čoskoro skapú.

qaz111: Nevadí, že mi zhorel dom. Zato susedom skapala krava, muhe-he-he
19/02/2010, 23:48

Srdcervúci pohľad. Tento článok dokazuje, že USA sú v pr**li oveľa presvedčivejšie ako všetky výkriky našich patriotov.

nelson:(bez názvu)
19/02/2010, 23:36

Svetská vláda sympatiujúca voči Západu v Iraku, Afganistane a Pakistane sa udrží presne toľko, koľko ju budú podporovať zbrane z USA.