O európskej identite Janukoviča

2010-09-11 (01:09)

O európskej identite Janukoviča

Zahraničná politika je veľmi jemný materiál, ktorý dokáže zamotať vnútornú politiku tak, že jej subjekt sa mení na nehybnú, kontrole podliehajúcu kuklu. Takouto kuklou bol Juščenkov režim, ktorý infikoval Ukrajinu oranžovým jedom.

Účinok jedu sa ale ukázal ako obmedzený a režim sa vyčerpal. Svoje hlasy a spolu s nimi aj nádeje na dôstojnejší život dali obyvatelia Ukrajiny tentoraz Viktorovi Janukovičovi. Normalizácia vzťahov s Ruskom, nové postavenie ruského jazyka, budúcnosť Čiernomorskej flotily boli a zostávajú hlavnými otázkami pre tých, vďaka ktorým Janukovič zvíťazil. Tu treba hľadať dôvod ustavičnej pozornosti k zahraničnej politike nového ukrajinského prezidenta.

Je príznačné, že prvú zahraničnú návštevu vo funkcii ukrajinského prezidenta Viktor Janukovič vykoná v centre NATO a EÚ, v Bruseli. Dátum návštevy (1. marca) a jeho predbežný program sú už odsúhlasené. Janukoviča čakajú rozhovory s prezidentom EÚ Hermanom van Rompuym, predsedom Eurokomisie Jose Manuelom Barrosom, predsedom Europarlamentu Jerzy Buzekom. Rokovania majú za úlohu vymedziť dlhodobú stratégiu vzťahov. Rozhovory sa budú zrejme týkať otázky, čo má Ukrajina urobiť, aby sa z európskej „predsiene“ posunula do európskej „obývačky (t. j. akú časť suverenity ešte musí položiť na misku váh vedľa ako vidina vzďaľujúceho sa členstva v EÚ).

Ako vidieť, priority sú stanovené. Pre nového ukrajinského prezidenta je Moskva až na druhom mieste. Do ruskej metropoly sa Janukovič chystá prísť v prvej dekáde marca, presný dátum ešte nie je uzrčený. Prirodzene, dá sa povedať, že pre Janukoviča je výhodné prísť do Moskvy až po schválení nového premiéra, ale potom z toho vyplýva, že pre ukrajinského prezidenta je výhodnejšie ísť do Európy ešte skôr než bude kabinet sformovaný.

Moje obavy, týkajúce sa zahraničnej politiky Ukrajiny posilnil riaditeľ kyjevskej Agentúry pre modelovanie situácií Vitalij Bala, ktorý sa vyslovil v tom duchu, že „o ukrajinskej politike pri Janukovičovi nebude reč“. Reálna zahraničná politika sa bude budovať podľa toho, kto z geopolitických hráčov sa rozhodne investovať do ukrajinskej ekonomiky. Inými slovami „mnohovektorovosť“ ukrajinskej zahraničnej politiky je daná vektorom peňažných potokov, a to znamená zosilnenie dlhovej závislosti krajiny od vonkajších zdrojov. Berúc do úvahy chudobný rozpočet EÚ, Janukovič zrejme bude žiadať o finančnú podporu aj Rusko. V tomto prípade má čo ponúknuť – realizáciu myšlienky pridať ruskému jazyku osobitné postavenie, predlženie termínov prítomnosti Čiernomorskej flotily v Sevastopole, uzavretie diskusie o vstupe Ukrajiny do NATO.

Nebude to ale také jednoduché. Euroatlantickí lídri sú pripravení zaplatiť politickým kapitálom (službou vstúpiť do EÚ) práve za odmietnutie uskutočniť pre Rusko a ukrajinských Rusov zásadné programové idey. Názornou je v tejto oblasti v predsmrtnej politickej agónii horúčkovitá činnosť Juščenka. Celkom nedávno Juščenko požiadal ukrajinský ústavný súd, aby vysvetlil postavenie Ústavy o cudzích bázach na území Ukrajiny. Pretože v Hlavnom zákone sa spomína iba báza Čiernomorskej flotily, a práve o jej osude chce odstupujúci prezident „predrozhodnúť“.

Pre Juščenka je dôležité odovzdať štafetu – spustiť procesuálny mechanizmus delegitimizácie ruskej bázy, aby nový prezident bol nútený ísť tým smerom, aký mu určil jeho predchodca. Ide o to, že Ústava obsahuje dve rôzne normy, týkajúce sa rozmiestnenia vojenských základní na Ukrajine. V kapitole „prechodné nariadenia“ sa hovorí, že cudzie bázy, prítomné na ukrajinskom území pred vyhlásením nezávislosti, môžu dočasne zostať „v podmienkach prenájmu a podľa pravidiel stanovených medzinárodnými dohodami Ukrajiny, ratifikovanými Najvyššou radou Ukrajiny“.

Práve na tomto základe bude do mája 2017 na Kryme fungovať báza ruskej Čiernomorskej flotily. Doposiaľ sa panoval názor, že po zavŕšení tohto termínu vstúpi do platnosti stále platná ústavná norma, podľa ktorej „na území Ukrajiny sa nepripúšťa rozmiestnenie cudzích vojenských báz“. Tým, že Juščenko požiadal o preskúmanie vzájomnej súvislosti dvoch ústavných noriem, opäť aktivizoval diskusiu, pričom dokončiť to bude musieť Janukovič.

Podľa odborníkov je veľmi pravdepodobné, že nič zvláštne sa nebude diať: súd prijme obvyklé rozhodnutie a nikto sa nepodujme na to, aby pred rokom bola ruská flotila vyhostená. Netreba však zabúdať ani na to, že Juščenko už päť rokov trvá na tom, aby sa znovu aktivizovali rusko-ukrajinské rokovania o termíne odchodu ruskej flotily zo Sevastopoľa. Nový prezident predtým nevylučoval možnosť predĺženie termínu bázovania Čiernomorskej flotily na Kryme, ale ani nezaručoval zachovanie súčasných podmienok. Navyše, Janukovičove predvolebné výroky, týkajúce sa zvýšenia zaplatenia prenájmu za umiestnenie Čiernomorskej flotily, sa pravdepodobne budú realizovať v „mnovektorovej“ peňažnej politike novej hlavy štátu.

Ešte jeden lakmusový papier – status ruského jazyka. Podľa pozorovateľov, „existujú obavy, že po tom, ako sa Janukovič stal prezidentom, môže v jazykovej politike odstaviť na druhú koľaj „ukrajinizátora Kučmu“... Svojho času, keď vďaka hlasom juho-východu sa Kučma dostal k moci, vyšiel v ústrety haličským nacionalistom pri „čistke“ ruskokultúrneho pristoru Ukrajiny. Kučma, ktorý porušil sľub dať ruskému jazyku status oficiálneho, dosadil na štátne posty ľudí, ktorí krajine vnucovali kurz násilnej ukrajinizácie“. Osobne som nikdy nemal obavy z toho, že Janukovič sa nebude zaoberať otázkou dať ruštine osobitné postavenie na štátnej úrovni. Definitívne ma o tom presvedčil rozhovor zástupcu predsedu Strany regiónov Borisa Kolesnikova pre časopis Vlasť.

Kolesnikov podrobnejšie vysvetlil súvislosti, týkajúce sa postavenia druhého štátneho - ruského jazyka, ktoré Janukovič prisľúbil v predvolebnom programe. „Budeme prijímať zákon o jazykoch. Je to zákon, ktorý dáva oblastným radám právo vyučovať na školách predmety v dvoch jazykoch podľa želania rodičov. Súčasne berie do úvahy používanie dvoch jazykov na súdoch a v orgánoch miestnej samosprávy. Takže týmto zákonom v každodennom bežnom používaní odstraňujeme problém v ruskojazyčných regiónoch. Na to, aby zákon o druhom štátnom jazyku bol prijatý, potrebujeme 300 hlasov naraz. Tento návrh treba predniesť v parlamente, získať 300 hlasov, neskôr urobiť referendum, potom opäť 300 hlasov – je to veľmi zložitá procedúra. Ak takúto možnosť budeme mať, určite to urobíme. Teraz však musíme tento problém odstrániť v oblasti každodenného používania“.

Borisovi Kolesnikovi oponuje jeho stranícky kolega Vadim Kolesničenko, ktorý je „presvedčený, že na Ukrajine zatiaľ netreba robiť referendum o ruskom jazyku ako druhom štátnom jazyku na Ukrajine“. V Strane regiónov sa zdôrazňuje, odvolávajúc sa na zmeny v Ústave, že otázka postavenia ruského jazyka ako štátneho, vedľa ukrajinského, je otázkou perspektívy, a nie súčasnosti... „Ukrajinský národ sa musí najskôr „vyliečiť“ z chorobného vzťahu k ruskému jazyku – vtedy bude možné pristúpiť k referendu,“ hovorí Kolesničenko. Vskutku zaujímavé vyhlásenie! Jeho podpis totiž stojí pod Výzvou ukrajinských rusov s požiadavkou dať ruskému jazyku status štátneho.

K sľubu vyriešiť problém v každodennom živote v ruskojazyčných regiónoch by som sa tiež staval opatrne – cesta do Bruselu môže aj tu môže niečo naznačiť. Reč je o novej redakcii zákona O ratifikácii Európskej charty regionálnych jazykov menšín. Ako píše Interfax-Ukrajina, Strana regiónov, aby sa vyhla destabilizácii v spoločnosti, bude problém fungovania ruského jazyka riešiť „jemne, tolerantne, v európskom duchu“. Pre začiatok sa plánuje prijať zákon o ratifikácii Európskej charty regionálnych jazykov alebo jazykov menšín v novej redakcii, ktorý bude odrážať otázky fungovania jazykov národných menšín v oblasti vzdelávania, médií a súdnictva.

Ako je známe, v súlade s ukrajinským zákonom O ratifikácii Európskej charty regionálnych jazykov a jazykov menšín (prijatý 15. mája 2003) stanovy charty sa už vzťahujú na tieto jazyky: bieloruský, bulharský, gagauzský, grécky, krymsko-tatársky, moldavský, nemecký, poľský, ruský, rumunský, slovenský a maďarský. Takže zákonom z roku 2003, ruský jazyk, za ktorý je v referende pripravených hlasovať 54% obyvateľov krajiny, je svojím významom prirovnávaný ku gagauzskému, židovskému a gréckemu. Čo je to ak nie cieľavedomé vytláčanie ruského jazyka z oblasti spoločenského života „legálnou“ cestou?!

Na záver to najdôležitejšie. Viktora Janukoviča netreba chápať ako proruského politika. Samozrejme, že sa zdrží prehnaných antiruských hesiel, vynasnaží sa odkloniť od tvrdej „oranžovej“ rétoriky v otázkach jazyka, kultúry a hodnotenia historickej minulosti. Pri riešení pre Ukrajinu životne dôležitých ekonomických otázok sa však Janukovič nebude orientovať na Rusko. Bude robiť niečo iné - brať do úvahy názory a možno aj plniť odporúčania Bruselu a Washingtonu. Odcitujem B. Kolesnikova: „Ukrajina sa nebude priateliť so Západom proti Rusku a s Ruskom proti Západu. Ukrajina nevstúpi do nijakých politických zväzkov, náš tím bude robiť absolútne nezávislú a samostatnú proukrajinskú politiku“. A ďalej: „Veľmi nás zaujíma západný svet“.

V svojom programovom článku, uverejnenom v The Wall Street Journal, sám Janukovič takto načrtol budúcu zahraničnú politiku krajiny: „Ukrajina musí využiť svoje geopolitické výhody a stať sa mostom medzi Ruskom a Západom. Nastolenie dobrých vzťahov so Západom a likvidácia rozkolu s Ruskom pomôžu Ukrajine... Ako prezident sa budem snažiť budovať mosty a nie cesty s jednosmernou premávkou.
Sme národ s európskou identitou, ale máme aj historické, kultúrne a ekonomické vzťahy s Ruskom. Obnova vzťahov s Ruskou federáciou nie je v rozpore s našimi európskymi snahami. Budeme obnovovať vzťahy s Moskvou ako so strategickým ekonomickým partnerom. Existujú všetky predpoklady pre nastolenie dobrých vzťahov so všetkými našimi susedmi“. Podľa všetkého práve snahou „budovania mostov“ sa dá vysvetliť výber Bruselu ako miesta prvej zahraničnej návštevy nového ukrajinského prezidenta.

Churchill s obľubou hovorieval: „Povesť veľmoci sa dá najpresnejšie určiť sumou, akú si dokáže vziať na dlh“. Zaujímavé, aká suma bude (a či vôbec bude) figurovať v rokovaniach Viktora Janukoviča s euroúradníkmi.